História Fedákovho Mlyna

História vodného mlyna v Drienovci siaha najmenej do druhej polovice 18. storočia. Už na prvom vojenskom mapovaní, ktoré prebiehalo v rokoch 1769 až 1785, je na tomto mieste zakreslený vodný mlyn.

Zo záznamov vo vodnej knihe z roku 1885 vieme, že v tom období bola vlastníkom mlyna Rožňavská diecéza. Mlyn poháňal potok „Forrás“, napájaný z neďalekého prameňa „Szikla forrás“.

Voda neslúžila iba na mletie obilia. Vodné kolesá poháňali aj mechanické lámačky na konope – „kender törő“. V mlyne sa nachádzal mlynský kameň s priemerom jeden meter a štyri kladivá na lámanie konope, každé so silou 0,5 metrickej konskej sily. Činnosť lámačiek na konope bola v roku 1903 pozastavená.

V zozname vodných diel Československej republiky z roku 1930 sa uvádza, že mlyn poháňali dve kolesá s vrchným pohonom a so spádom 2,40 metra.

Kým mlyn v Drienovci písal svoju vlastnú históriu, mlynárske remeslo sa po niekoľko generácií odovzdávalo aj v rodine Fedákovcov.

Korene rodiny siahajú na územie dnešnej Ukrajiny, do okolia Berehova. Na základe záznamov z matrík z roku 1816 možno predpokladať, že naši predkovia sa už v tomto období zaoberali mlynárstvom.

Okolo roku 1830 je pri Michalovi Fedákovi, ktorý podľa dostupných informácií žil v Bracovciach, v sobášnom zázname uvedené povolanie mlynár.

Približne v roku 1850 sa rodina presťahovala do Cejkova. Aj Michalov syn Ján Fedák, narodený v roku 1838, pokračoval v mlynárskom remesle. S manželkou Borbálou Szoták mali tri deti – Michala, narodeného v roku 1866, Jána, narodeného v roku 1869, a Annu, narodenú v roku 1870.

Michal Fedák, náš pradedo, sa po sobáši s Alžbetou Fedorovou usadil s rodinou v Moldave nad Bodvou, kde si začiatkom 20. storočia zaobstarali vodný mlyn. Narodili sa im štyri deti – József, István, Gyula a Ilona.

Mlynárska tradícia pokračovala aj v ďalších vetvách rodiny. Ján Fedák sa po smrti svojej manželky Borbály Szoták opäť oženil s Borbálou Hornyák a presťahovali sa do Veľkej Idy, kde si zaobstarali mlyn. Z ich detí pokračoval v remesle aj syn András, ktorý si za manželku zobral Annu, dcéru drienovského mlynára Ignáca Hegedüsa.

Mlynárstvo tak nebolo pre Fedákovcov iba povolaním jednej generácie. Remeslo sa v rodine odovzdávalo desaťročia a jednotlivé vetvy rodiny boli späté s viacerými mlynmi v okolí.

Všetky štyri deti Michala Fedáka a Alžbety Fedorovej boli vlastníkmi mlynov.

Mlyn Istvána Fedáka stál v priestoroch dnešnej základnej školy na Severnej ulici. Mlyn Michala Fedáka a neskôr jeho syna Józsefa bol prestavaný a dnes sa na jeho mieste nachádza rezidencia Gabrielle.

Jediná dcéra Ilona Fedáková sa vydala za Eugena Müllera a spolu vlastnili mlyn, ktorý bol donedávna známy ako „Gubekov mlyn“.

S mlynárstvom bol spätý aj János Fedák, narodený v roku 1876, ktorý bol majiteľom Kostolianskeho mlyna.

Pre históriu dnešného Fedákovho Mlyna bol rozhodujúci rok 1938.

Vtedy manželia Gyula Fedák a Lenke Fedáková, rodená Koncsek, kúpili od miestnej rodiny Hegedűs takzvaný stredný mlyn v Drienovci.

Do Drienovca sa presťahovali z Moldavy nad Bodvou. Vychovávali tu svojich dvoch synov, Gyulu Gábora a Mártona. Ich prvorodené dcéry Valéria a Sára zomreli ešte pred presťahovaním rodiny z Moldavy do Drienovca.

Po kúpe začali Fedákovci mlyn obnovovať. Pôvodné drevené mlynské koleso nahradila efektívnejšia Francisova turbína, ktorá následne zabezpečovala pohon mlyna.

Rok 1941 priniesol rodine tragédiu. Gyula Fedák pri nešťastnej nehode zomrel.

Pre jeho manželku zostalo počas vojnových rokov náročnou úlohou starať sa o dve malé deti a zároveň zabezpečovať chod mlyna. Neskôr sa opäť vydala a prevádzka mlyna nebola prerušená.

Po skončení druhej svetovej vojny však mlyn postihol rovnaký osud ako množstvo ďalších podobných stavieb na Slovensku – bol znárodnený. Tým sa postupne uzavrela jeho pôvodná éra.

Určitý čas sa v ňom ešte mlelo obilie určené na kŕmenie domácich zvierat. Neskôr však budova začala chátrať a jednotlivé mlynské stroje boli postupne demontované a likvidované.

Starší syn Gyula Gábor sa oženil s Annou, rodenou Komárovou. Narodili sa im dve deti – Ildikó a Gábor.

Práve ich syn Gábor Fedák je súčasným majiteľom mlyna.

V roku 2025 sa podujal na jeho rekonštrukciu s cieľom zachrániť historickú budovu a zachovať tie súčasti pôvodného mlyna, ktoré sa v nej napriek desaťročiam ešte nachádzali.

Obnovený mlyn dnes opäť žije. Je miestom rodinných stretnutí, osláv, podujatí a workshopov. Na jeho ďalšom rozvoji sa spolu s Gáborom podieľa manželka Zuzana, syn Gábor a dcéra Erika.

Zrekonštruovaný bol aj pôvodný dom mlynára pri mlyne, ktorý dnes slúži ako penzión.

Po desaťročiach sa tak na miesto, ktoré bolo po stáročia späté s vodou, remeslom a prácou mlynárov, opäť vrátil život. A pre rodinu Fedákovcov je zároveň pokračovaním príbehu mlynárskeho remesla, ktorý možno podľa zachovaných záznamov sledovať už viac ako dve storočia.